História osídlenia oblasti Galanty je archeologicky doložená už od neolitu – mladšej doby kamenej. Dokladujú to početné archeologické nálezy, z ktorých mnohé presahujú regionálny význam.
Z nich spomíname napr. nálezy z obdobia Mohylových kultúr, typických pre strednú dobu bronzovú v Podunajsku (1800/1500 pred Kr. – 1200pre Kr.). Podľa domnienok tieto vznikli práve na území nášho regiónu a odtiaľto sa šírili do západnej Európy, resp. na Balkán. Lokality Abrahám a Sládkovičovopatria medzi významnejšie sídliskové lokality stredodunajskej mohylovej kultúry.
Územie galantského regiónu bolo veľmi husto osídlené aj v dobe rímskej (prelom letopočtov – 375 po Kr.), čo dokladujú mnohé lokality s náleziskami.
V regióne sa nachádza známa a archeologická lokalita Mačianske vŕšky, svojím významom presahujúca rámec Slovenska (na rozhraní chotára Serede a Veľkej Mače, smerom na Sládkovičovo).
Z tejto lokality pochádza, okrem iného, verejnosti asi najznámejší mačiansky krížik, ktorý sa dostal do povedomia jeho zobrazením na desaťkorunovej minci Slovenskej republiky. Kríž, v odbornej terminológii Enkolpión (kaptorga) z Veľkej Mače je vlastne závesným kovovým púzdrom v tvare kríža na uchovávanie relikvií, citátov zo Svätého písma, prípadne prsti zo svätej zeme. Je najstarší zo všetkých troch známych enkolpiónov zo Slovenska. Všetky tri pochádzajú z tohto regiónu (Trnovec nad Váhom, Nebojsa). Predpokladá sa, že mačiansky krížik má pôvod v Byzantskej ríši, kde bol vyrobený asi v polovici 9. st. – 10. storočí, v období Veľkej Moravy. V súčasnosti sa nachádza v depozite Vlastivedného múzea v Galante. Ďalšie významné nálezy z tejto oblasti sa nachádzajú v Mestskom múzeu v Seredi, v AÚ SAV v Nitre.
Po rozpade Veľkomoravskej ríše uhorské kmene postupne osídlili celé územie nášho regiónu. Od prelomu 9. a 10. storočia n.l. tu pôvodné slovanské obyvateľstvo spolunažívalo s prisťahovanými príslušníkmi staromaďarských kmeňov. Územie sa postupne stalo stredobodom záujmu neskoršej uhorskej dynastie Arpádovcov a iných kmeňových náčelníkov. Po vzniku uhorského štátu sa Žitný ostrov a Matúšova zem (Mátyusföld) t.j. Galantská oblasť stalo jeho súčasťou. Vpád Tatárov, neskoršieTurkov hlboko zasiahol do pokojného vývinu tohoto územia. Po zániku Uhorska ako samostatného štátu sa územie pripojilo najskôr k Habsburskej, neskoršie k Rakúsko−Uhorskej monarchii.
K najväčším tehlovým stavbám patrí kostol v Diakovciach, nazývaný aj katedrálou. Kostol situovaný v strede obce je výsledkom troch hlavných stavebných etáp, dvoch romantickych a jednej neorománskej. Skutočnosť, ktorá zvýraznila kultúrno−historickú hodnotu diakovského kláštorného kostola, bol vzácny nález tzv. Prayovho kódexu (Pray−codex). Na 154. strane bol objavený najstarší písomný záznam v maďarskom jazyku tzv. Pohrebná reč a orodovanie.
Datuje sa do obdobia 1183 – 1210 a bola napísaná pre Benediktínov v Diakovciach. Obsahuje aj poznámky o historických udalostiach a v súčasnosti sa nachádza v Národnom múzeu v Budapešti. V katedrále v Diakovciach, sa nachádza kópia listiny.
V Seredi sa nachádzajú odkryté základy hradu Šintava. Prvú správu o šintavskom hradnom županovi poznáme z roku 1177. Neskôr sa spája s rodmi Rozhanovcov, Thurzovcov a napokon Esterházyovcov, keď si ho za svoje sídlo zvolil uhorský palatín Mikuláš Eszterházy, neskôr aj palatín Pavol Esterházy, ktorý ho prebudoval na luxusnú barokovú zemepánsku rezidenciu. Kultivovaný a vzdelaný Pavol Eszterházy tu pestoval svoju záľubu v hudbe, tanci a divadle, čo pravdepodobne vytvorilo podmienky k vzniku tzv. Vietorisovho hudobného kódexu (2. polovica 17. storočia), ktorý bol jeho majetkom a mohol vzniknúť práve v Seredi. Hrad bol jednou z najdôležitejších vojenských pevností v Uhorsku v časoch bojov proti Turkom.
S významným európskym šľachtickým rodom Esterházyovcov, z ktorého pochádzalo niekoľko uhorských palatínov, sa spája život regiónu počas 600 rokov. Rod nielenže vychádza práve z tohto územia ale v regióne mal svoje sídla a udával mu smer a tempo rozvoja. S pôsobením rodu sa spája viacero pre život Uhorska významných udalostí a historicky vzácnych objektov: renesančný (okolo r.1600) a neogotický kaštieľ r. 1633) v Galante, dodnes používaná a v plnej kráse zrekonštruovaná neogotická pohrebná kaplnka v Galante (r. 1861), Šintavsko – seredský hrad (hlavné sídlo fraknóovskej línie rodu v 17. – 18. storočí). Ďalšími objektami sú kaplnka v Hodoch (pri Galante). Dokumenty o živote rodu ako aj doklady o najstaršom osídlení územia sa sa nachádzajú vo Vlastivednom múzeu v Galante a v Mestskom múzeu v Seredi. Múzeum v Galante sa špecializuje na mlynárstvo na Slovensku a múzeum v Seredi má obsiahlu expozíciu o šintavskom hrade. Obe múzeá ponúkajú návštevníkom aj príležitostné výstavy a expozície.
K významným regionálnym pamiatkam, ktoré by návštevníci nemali obísť patria kalvárie. Kalvária vo Veľkých Úľanoch má základy z konca 18. storočia, dnešnú podobu získala koncom 19. storočia. Je pozoruhodná jednak tým, že je postavená v rôznych štýloch a jednak tým, že je ohradená. Ohradená kalvária sa nachádza aj v Diakovciach, v blízkosti katedrály. Jednotlivé zastavenia sú súčasťou múru. Románsky kostol, baroková kaplnka a zvonica sa nachádzajú v Čiernom Brode, časť Hegyi. Zaujímavý je Kuffnerov kaštieľ a cukrovar v Sládkovičove.Barokovo−klasicistický kaštieľ Esterházyovcov s botanickou záhradou sa nachádza v Tomášikove.
Na území regiónu sa nachádzajú dve významom nadregionálne pamiatky ľudovej architektúry, ktoré by nemali chýbať v itinerároch návštevníkov. Jediné dva zachované kolové mlyny (19. stor.) v Jelke a Tomášikove sú typom mlynov, ktoré sa nachádzali iba Malom Dunaji. Stoja v prekrásnych zákutich na brehu Malého Dunaja a vytvárajú s okolím v každom ročnom období neopakovateľnú scenériu. V oboch sú funkčné pôvodné zariadenia, resp. ich kópie a vystavené exponáty dokumentujúce život mlynárov na Malom Dunaji. Mlyny sú častým a vďačným objektom fotografov a ich fotografie sa objavujú už celé roky napr. nástenných kalendároch.
Úroveň ľudovej architektúry v regióne prezentujú domy ľudového bývania vo Veľkých Úľanoch a v Matúškove. V matúškovskom dome sa nachádza zadná izba, ktorá je zariadená v štýle bývania Slovákov z Dolnej zeme. Tento fakt mu zabezpečuje nadregionálny význam.
Na celom území galantského regiónu sa v obciach a na ich okrajoch nachádzajú prevažne barokové kríže a Božie muky, ktoré ešte stále dotvárajú atmosféru a kolorit krajiny.
Osobnosti spájané s Galantou • Osobnosti spájané s Galantou • Osobnosti spájané s Galantou
Mikuláš Esterházy, uhorský palatín (1582-1645), • uhorský palatín • uhorský palatín
Imrich Esterházy, arcibiskup a uhorský primas (1663-1745), • arcibiskup a uhorský primas • arcibiskup a uhorský primas
Mihál Esterházy, uhorský šľachtic • uhorský šľachtic • uhorský šľachtic
Ladislav Kubíny, uhorský radca • uhorský radca • uhorský radca
Zoltán Kodály, hudobný skladateľ (1882-1967 • hudobný skladateľ • hudobný skladateľ
Joseph Haydn, hudobný skladateľ (1732-1809) • hudobný skladateľ • hudobný skladateľ
Karol Duchoň, spevák • spevák • spevák
Michal Dočolomanský, herec • herec • herec